Z histórie Vyšného Kazimíra

Kazimír existoval už pred rokom 1363 a patril šľachticom z Rozhanoviec. Pri deľbe majetkov ich panstva Čičva v roku 1363, rozdelený na polovice, pripadol Kazimír obom vetvám rodu. V listine o deľbe ho charakterizovali ako „rusínsky" Kazimír, čo je spoľahlivým východiskom na zistenie pôvodu dediny. Založili ju nepochybne usadlíci rusínskeho pôvodu, zaoberajúci sa najmä chovom oviec, asi v polovici 14. storočia.

V písomnostiach zo 14.-16.storočia sa vyskytuje pod názvom Kazmer. Bol to maďarizovaný tvar názvu Kazimír, ktorý používalo okolité slovenské obyvateľstvo. Názov vznikol prevzatím mena Kazimír, mena nepochybne prvého miestneho šoltýsa. Meno Kazimír však pravdepodobne poukazuje na poľský pôvod šoltýsa.

Kazimír zostal aj v 15.-17.storočí majetkovou súčasťou panstva Čičva. Od roku 1524 boli jeho vlastníkmi šľachtici Bátoryovci. V 17.storočí patril Nádašyovcom, Oláryovcom, Esterházyovcom, Drugetovcom a ich dedičom. V 18.storočí patril Čákyovcom, Forgáčovcom a Barkóciovcom. Začiatkom druhej polovice l0.storočia bývalo v Kazimíri približne šesť valasko-roľníckych domácností. Neskôr sa polovica z nich odsťahovala. V roku 1493 tu bývali tri domácnosti, medzi nim aj rodina Gregora Proča, pričom tri usadlosti boli opustené. Okolo roku 1567 tu žila len rodina šoltýsa, slobodníkov a niekoľko rodín želiarov, ktoré neplatili daň kráľovi. V roku 1600 bolo v sídlisku okrem šolt

---

• V rokoch 1957-58 prebiehala výstavba obchodu a pohostinstva (Jednota SD). V tejto budove sa organizovali tanečné zábavy a iné menšie podujatia až do roku 1972.
• V novembri 1966 bol zavedený obecný rozhlas a zrušená funkcia bubeníka, ktorým bol Michal Ivanov.
• V rokoch 1971-72 prebiehala výstavba kultúrneho domu (z dreva), ktorý odovzdali do užívania 16.12.1972.
• V júni 1972 bolo založené JRD a pričlenené k JRD Čičava (predsedom bol Michal Hrabovský).
• 6. 11. 1972 dali do užívania novú asfaltovú cestu medzi obcami Sedliská - Kazimír.
• V roku 1974 bola v obci postavená nová maštaľ pre chov hovädzieho dobytka a zriadený hospodársky dvor.
• V roku 1976 došlo k zlúčeniu okolitých JRD (Čičava, Kazimír, Memík), čím vzniklo nové, s názvom JRD l.mája Merník.
• V tom istom roku občania oplotili miestny cintorín, na ktorý sa pochováva od roku 1918.
• V roku 1978 bola postavená požiarna zbrojnica.
• V roku 1980 obec dala upraviť miestne komunikácie.
• Od roku 1982 poľnohospodárska pôda obce sa stala súčasťou poľnohospodárskeho družstva PD Vranov - Hencovská.

---

Všeobecné údaje

Staré a inojazyčné názvy obce a obyvatelské mená

• 1363 - Kazmer Rutinicalias
• 1372 - Kazmer
• 1773 - Orosz-Kazmér, Kazmir
• 1786 - Orosz-Kazimir
• 1808 - Orosz-Kazmér,Orosz-Kaszmér,Ruský Kazimír,Ruský Kazymír
• 1863 - 1902 - Oroszkázmér
• 1904 - 1913 - Felsokázmér
• 1920 - Ruský Kazimír
• 1927 - 1992 - Ruský Kazimír, mad.Oroszkázmér.Felsokázmér
• 1993 - Vyšný Kazimír, vyšnokazimírsky, kazimírsky, Vyšnokazimírčan,Vyšnokazimírčan,-ka,Kazimírčan,-ka

Administratívne začlenenie

Obec Vyšný Kazimír bola v minulosti administratívne začlenená do Zemplínskej župy, potom do roku 1960 do okresu Vranov nad Topľou, v rokoch 1960-1968 do okresu Michalovce a od roku 1968 opäť do okresu Vranov nad Topľou. Do roku 1997 bola v rámci širšieho územného členenia pričlenená do Košického, resp. Východoslovenského kraja, od roku 1997 územne patrí do kraja Prešovského.

Počty obyvateľov

Rok - Obyvatelia

• 1869 - 168
• 1880 - 151
• 1890 - 159
• 1900 - 162
• 1910 - 179
• 1921 - 169
• 1930 - 208
• 1940 - 245
• 1948 - 260
• 1961 - 291
• 1970 - 288
• 1980 - 247
• 1991 - 203

Chotárne názvy z polovice 19. storočia

• Konopjanki Močidla
• Valkovo
• Valkovo luki
• Michalovo
• Pod Michalovim
• Lisa hurá
• Cerkovna hurá
• Za huru
• Za stranami
• Kameni Laz
• Dluhe Zeme

---

Obec v rokoch 1918 - 1944

Účastníkmi I. svetovej vojny, ktorí sa šťastlivo vrátili domov boli Juraj Dalička, Ján Kolesár a Juraj Fedorišin. Aj po roku 1918 sa obyvatelia naďalej zaoberali poľnohospodárstvom, :Kováčstvom a výšivkárstvom. V roku 1921 obec mala 33 domov, 169 obyvateľov, z toho 87 mužov, 32 žien. K slovenskej národnosti sa hlásilo 18 osôb, k ruskej 148 a 3 boli cudzinci. Podľa náboženského vyznania bolo 157 grécko a 12 rímskokatolíkov. V roku 1941 udrel blesk do rodinného domu (Jána Dudu - Puškára),ktorý zhorel. Obchodná sieť v obci nebola takmer rozvinutá. Základné potraviny a materiálno-technické produkty sa predávali v súkromnom dome Jána Lapčáka (Obchodníka s miešaným tovarom) 26.11.1944 o 4.00 hod. ráno prišlo do obce nemecké vojsko, ktoré hneď začalo brať chlapov na kopanie zákopov. V ten istý deň bola vyhlásená evakuácia všetkého obyvateľstva.

Obec v rokoch 1945 - 1989

Oslobodením obce (18.1.1945) a ukončení II. svetovej vojny sa začalo so stavebnou obnovou poškodených domov a neskoršie aj s výstavbou nových, ktorých v každom decéniu pribudlo niekolko. V rokoch 1946-1947 prebiehala regulácia miestneho Kazimírskeho potoka, ktorý v minulosti narobil mnoho škôd. K výraznému zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce prispela elektrifikácia v roku 1950. Ale stala sa aj tragická udalosť, keď o necelý rok neopatrným konaním prišiel o život Ján Ivanov-Baník. V roku 1953 vzniklo v obci JRD prvého typu, ktoré sa o necelý rok rozpadlo. Pravidelné autobusové spojenie medzi obcou a okresným mestom bolo zavedené v roku 1954. Záber zo slávnostného zahájenia pravidelnej autobusovej dopravy (1954) V tom istom roku bola urobená generálna oprava školy.

---

Barkóciovci - najvýznamnejší zemepáni obce

Od roku 1658 až do vzniku Československej republiky boli dejiny V. Kazimíra bezprostredne späté s významným uhorským šľachtickým rodom - Barkóciovcami (od roku 1887 vystupujúcim pod menom Hadik - Barkóci).

Meno odvodzovali od rodového majetku Barkóc vo Vašskej stolici (v Maďarsku). Genealógovia poukazujú na zástoj viacerých príslušníkov rodu, ktorí sa vyznamenali v bojoch proti Turkom, vo vysokých vojenských hodnostiach, v stoličnej správe, v najvyšších cirkevných hodnostiach a v ďalších oblastiach Barónsky titul im bol udelený roku 1631 a grófsky roku 1687. Najsilnejšie majetkové pozície si Barkóciovci vybudovali v Zemplínskej stolici, v ktorej zastávali funkcie podžupana a župana. V roku 1656 vstúpili do vlastníctva v Nižnom Hrušove a o dva roky neskôr mali svojich poddaných v V. Kazimíri, Benkovciach, Kvakovciach, Žalobíne a v ďalších dedinách. V rokoch 1772-1774 rodina Barkóciovcov vlastnila spolu 1237 poddaných a bola po Čákiovcoch a Sirmaiovcoch tretím najväčším feudálnym rodom v Zemplíne.

Sobášom Heleny Barkóciovej s grófom Vojtechom Hadikom v roku 1860 sa spojili tieto dva významné uhorské rody v jeden šľachtický rod Hadik-Barkóci Hadik-Barkóczy.

Rodový erb Barkóciovcov

Rodový erb Barkóciovcov pozostáva zo štyroch polí. V prvom a treťon červenom poli stojí na zlatej korune lev s práporom, v ktorom je ríšske jablko s krížom. V ďruhom a štvrtom modrom poli na zlatej korune je vznášajúca sa okrídlená hlava anjela. 

Rodový erb Hadikovcov

Rodový erb Hadikovcov: v strede štítu stojí na kráľovskej korune lev. V tlame drží odťatú hlavu Turka a v predných labách meč.