
Doména vysnykazimir.eu
Toto je oficiálna webová stránka obce Vyšný Kazimír.
Oficiálne stránky využívajú doménu vysnykazimir.eu.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Cirkev
Gréckokatolícka cirkev
Kresťanstvo počas dlhého obdobia svojich dejín bolo poznačené častými politicko-mocenskými bojmi, ktoré ovplyvňovali život cirkvi. Svetská vrchnosť, panovníci, narúšali rôznym spôsobom cirkevný život. Toto bolo často príčinou roztržiek, nepokojov, územných a kultúrnych zmien, ktoré sa bytostne dotýkali dovtedy jednotnej cirkvi. V roku 1054 vyvrcholili nezhody schizmou. V cirkevných aj všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol. Za carihradského patriarchu Michala Cerularia a rímskeho pápeža Leva IX. došlo po vzájomnej exkomunikácii k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na západnú-katolícku a východnú-pravoslávnu. Východní kresťania, žijúci na našom území, praktizovali naďalej východný obrad. Stará náboženská literatúra ich nazýva „starovercami". O nich a ich potomkoch, teda starých Slovanoch,existuje dostatok hodnoverných historických materiálov potvrdzujúcich ich stále zachovávanie svojich obradov a nezmenenej orientácie.
Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu malo postupné osídľovanie a sťahovanie národov. Na územie dnešného Slovenska koncom 13.storočia a začiatkom 14.storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni, ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. Východné územia boli vyľudnené tatárskymi nájazdmi, malé množstvo pôvodného obyvateľstva utieklo do hôr. Tento pohyb, tvorivé stretávanie sa a sťahovanie slovanského obyvateľstva, súvisí s tzv. valašskou kolonizáciou. Táto vo svojom dôsledku pomohla pôvodnému obyvateľstvu zachovať si východný obrad. Migrácia, najmä Ruthénov, znamenala oporu pre prežitie katolíkov tohto obradu v slovanskom etniku. Ruthénmi sa nazývali Rusíni-Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu. Títo veriaci žili v 13 župách Uhorska - Marmaroš, Ugoňa, Sabolč, Boršód, Bereh, Satmár, Uh, Zemplín, Šariš, Abov, Spiš, Turňa, Gemer. Od 30-tych rokov 13.storočia nazývajú pápežské listiny veriacich východného obradu v Uhorsku schizmatikmi.
Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov k únii, teda k zjednoteniu s Rímom. Pritom treba mať stále na zreteli, že toto územie predstavovalo akúsi deliacu čiaru medzi východom a západom, čo sa prejavovalo kultúrne, mocensky a nábožensky. Na rodiacu sa myšlienku zjednotenia mali vplyv aj niektorí predstavitelia katolíckej cirkvi v Uhorsku - ako bol jágerský biskup Juraj Lippay (neskorší ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska), jezuiti z kolégia v Humennom a katolícki zemepáni. Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. apríla 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode. Jágerský biskup Juraj Jakušič na toto stretnutie pozval kňazov troch žúp - Užskej, Šarišskej a Zemplínskej. Za prítomnosti biskupa Jakušiča, grófky Anny Jakušičovej (manželky nebohého Jána Drugheta), baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického, prišlo na toto stretnutie 63 kňazov východného obradu zo spomenutých troch žúp, ktorí prijali vo vyznaní viery zásadu veriť všetko, čo ukladá všeobecná katolícka cirkev. Uznali pápeža Inocenta X. za hlavu cirkvi, pričom zdôraznili tri podmienky:
- Východný obrad zostane v plnej miere neporušený a pristúpiac k únii si ho zjednotení kňazi takto uchovajú.
- Zjednotených biskupov si slobodne zvolí synoda kňazov a Apoštolská stolica v osobe pápeža to potvrdí.
- Zjednotené kňazstvo dostane všetky cirkevné a svetské výsady, ktorými disponuje kňaystvo latinského obradu.
Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14.mája 1648. Za vlády Márie Terézie rozhodla štátna rada zriadiť samostatné mukačevské biskupstvo. Stalo sa tak bulou pápeža Klementa XTV.EXIMIA REGALJUM dňa 19.septembra 1771, kedy bola oficiálne ustanovená mukačevská eparchia.
Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Jeho samostatná história sa začala písať rozdelením mukačevského biskupstva na tri vikariáty - marmarošský, satmársky a košický, ktoré boli neskoršie povýšené na biskupstvá. Medzitým bolo v roku 1792 sídlo košického vikariátu prenesené do Prešova. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove. Bulou pápeža Pia Vil. RELATA SEMPER zo dňa 22.septembra 1818 bolo prešovské biskupstvo oficiálne potvrdené. Malo 194 farností a okolo 152 tisíc veriacich.
Presný dátum vzniku gréckokatolíckej farnosti vo Vyšnom Kazimíri nie je známy. Z kanonickej vizitácie z roku 1749 sa dozvedáme, že v obci v tom čase už bola drevená cerkev a pop. Podľa zvona z roku 1646, ktorý prežil rekviráciu zvonov počas I.svetovej vojny, možno predpokladať existenciu cerkvi už v spomenutom roku.
V roku 1780 miestni veriaci si postavili nový chrám z kameňa ako najmenší úradný typ východoslovenských sakrálnych stavieb, projektovaný tereziánskou stavebnou kanceláriou a zasvätili ho sv. Paraske, mučenícke, ktorej pamiatka sa slávi podlá Gregoriánskeho štýlu 25.10. (Paraska) a podlá Juliánskeho lO.novembra (Paraskeva). Sv. Paraska bola umučená za vlády rímskeho cisára Diokleciána (284-305).
Existenciu gréckokatolíckej farnosti vo Vyšnom Kazimíri potvrdzujú až matriky vedené od roku 1826, prvým známym farárom Jurajom Šalamonom, z ktorých sa dozvedáme, že k farnosti prináležia filiálky Benkovce, Kvakovce a Slovenská Kajňa. V roku 1828 žilo v obci 246 katolíkov oboch obradov a 9 židov. Roku 1840 bola reštaurovaná cerkev. Počas I.svetovej vojny (1917) došlo k rekvirácii väčšieho zvona na vojenské účely vojakmi R-U armády, ktorý bol nahradený novým až v roku 1923 vďaka rodákom Petrovi Lapčákovi a Jurajovi Kočerhovi v tom čase žijúcim v Amerike.
Počas pôsobenia gréckokatolíckeho farára Mikuláša Kellu ml. (1938), miestni veriaci pribudovali sakristiu, opravili cerkev a dali ju vymalbvať. Neskoršie urobili generálnu opravu farskej budovy. Dňa 28.4.1950 došlo k násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi, kedy bola administratívnym spôsobom zastavená jej činnosť. Veriaci i kňazi mali byť pričlenení do pravoslávnej cirkvi. Kňazi museli opustiť svoje farnosti, boli prenasledovaní, internovaní a poslaní na manuálne práce do Čiech a na Moravu. Začalo sa najťažšie obdobie gréckokatolíckej histórie. Cirkev stratila všetky svoje práva aj materiálne hodnoty.
Až vládnym nariadením č. 70/1968 zo dňa 13.7.1968 bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi štátnou administratívou obnovená, čo umožnilo návrat farára M.Kellu ( 2. 6. 1968), ktorý tu potom pôsobil do roku 1982.
V septembri 1992 začali veriaci s rekonštrukciou chrámu a ikonostasu (inštalovaného r. 1896). Počas rekonštrukcie, ktorá trvaia do roku 1996, bola pribudovaná veža s chórom a zvonicou. Zvony sú ovládané elektricky. Všetko úsilie bolo zavŕšené 2.júna 1996, kedy generálny vikár Mons. Ján Gajdoš posvätil počas slávnostnej liturgie. Odpustové slávnosti sa konajú pravidelne na sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky (8.septembra).
7.júla 1996 sa konala prvýkrát v histórii obce primičná svätá liturgia nášho rodáka, gréckokatolíckeho novokňaza Mgr. Jozefa Michalova.
Pre rehoľný život v Kongregácii sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie sa rozhodla Alena Barnová, ktorá IS.augusta 1998 mala slávnostnú obliečku v chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach za prítomnosti vladykuMons. Milana Chautura.CSsR.,kde prijala rehoľné meno Natanaela.
Kvôli lepšiemu zabezpečeniu chodu v cirkevnom spoločenstve obce bola zvolená cirkevná rada, ktorú tvoria:
Ján Lukáč, Teodor Gajdoš, Bartolomej Duda, Jozef Michalov, Albert Ivanov, Ján Klapák a kurátori : Ján Ivanov a František Bama. Cerkovníčkou je Anna Ivanova a kantorom Ján Ivanov.
Z cirkevných dejín
Konfesionálne zloženie obyvateľstva obce Vyšný Kazimír podľa posledného oficiálneho sčítania ľudu v roku 1991 je zobrazené v tabuľke.
Náboženstvo | Počet |
---|---|
grécko-katolícke náboženstvo. | 144 |
rímsko-katolícke náboženstvo | 45 |
právoslávni | 2 |
evanielické a.v. | 2 |
iné náboženstvá | 8 |
bez vyznania | 2 |
spolu | 206 |
Gréckokatolícki farári
Meno | Od | Do |
---|---|---|
Jozef Šalamondo | 1826 | |
Michal Rusinko | 1826 | 1828 |
Jozef Šalamon | 1828 | 1842 |
Jozef Danielovic | 1842 | 1852 |
Eduard Schirila | 1852 | 1860 |
Teodor Sedlák | 1860 | 1861 |
EmilZubrický | 1863 | 1865 |
Štefan Hučko | 1865 | 1866 |
Imrich Tutkovič | 1866 | 1872 |
Štefan Vojtovič | 1872 | 1875 |
Juraj Mihalič | 1875 | 1886 |
Juraj Zubrický | 1886 | ? |
Michal Bisaha | ? | 1892 |
Mikuláš Molčan | 1892 | 1894 |
Štefan Andraško | 1894 | 1903 |
Michal Baláž | 1903 | 1919 |
Irenej Janický | 1919 | 1926 |
JánBajcura | 1926 | 1930 |
Mikuláš Kello ml | 1936 | 1950 |
Mikuláš Kello ml | 1968 | 1982 |
Ján Liber | 1982 | 1985 |
Ján Gmrát (excurrendo zo Sedlísk) | 1985 | 1990 |
PaedDr. Július Mati | 1990 | 1994 |
František Tkáč | 1994 | 1996 |
Mgr. Rastislav Bruzda | 1996 |
- Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025
- Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025
- Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025
- Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025Dátum vyvesenia: 28.01.2025